Mikloška bude voliť aj Ján Čarnogurský

Ján Čarnogurský sa dnes pre agentúru SITA vyjadril, že v prezidentských voľbách bude voliť Františka Mikloška: "Mikloško je dobrý prezidentský kandidát a ja ho budem voliť. Poznám ho ako slušného človeka a považoval by som ho za dobrého prezdenta SR."

František Mikloško v reakcii uviedol, že si to veľmi váži. "Prežili sme za komunizmu aj potom dobré aj zlé chvíle. On ma videl v rôznych situáciách, aj ja jeho." Podporu považuje za potvrdenie slobodnej línie Jána Čarnogurského, ktorou kráča celý život.

K vyjadreniu biskupa Andreja Imricha Čarnogurský povedal, že má na to právo, biskupi sú "občania ako každí iní." Mikloško sa vyjadril aj k Imrichovi - s veľkým uznaním: "Biskup Imrich je veľký človek, ktorý odkedy je biskupom, vyjadruje sa k veciam veľmi jasne. Jeho listy sú skutočne apoštolskými listami. Hovorí vhod či nevhod, čo si myslí. Raz, keď sa dajú dohromady jeho listy, budú svedectvom doby. V tomto duchu si vážim jeho vyjadrenie."

Petruščáková: Záleží na mojom hlase

Prečo volím Fera Mikloška?

Preto, lebo idem domov v marci a letenky si kupujem tak, aby som ho mohla aj skutočne voliť.

Preto, lebo ešte doma som ho niekoľko krát stretla a vyžarovalo z neho tiché hrdinstvo. To, čo každá žena hľadá v chlapovi. Je to muž, ktorý pevne stojí na zemi a ochraňuje. Silné ženy pred ich slabosťou a slabých chlapov pred ich silou.

Preto, lebo som niekedy dávno privoňala k historií a našťastie nezažila naplno komunistický režim. On stál a bojoval s modlitbou na perách proti zlobe režimu.

Preto, lebo má doma veľkú knižnicu.

Preto, lebo ostal skromný aj po tom, čo zažil omamujúcu silu reflektorov.

Preto, lebo som jedna z milióna, čo ho môže podporiť a záleží na mojom hlase.

Martina Petruščáková, Írsko

Daniška: Mikloško si tyká s najväčším počtom Slovákov

František Mikloško by bol dobrým prezidentom nie kvôli tomu, že je lepší ako Iveta Radičová alebo Ivan Gašparovič. Mikloško je dobrý kvôli tomu, kým je on sám a čo reprezentuje.

Po prvé je to jeho kresťanstvo. Mikloško nie je kresťanom v nedeľu a politikom od pondelka do soboty. Nenecháva svoje presvedčenie doma, ani za dverami kostola. Byť kresťanom pre neho nie je estetický, ale etický postoj. Je to jeho identita. A keďže v politike sa robia rozhodnutia medzi dobrými a zlými riešeniami, a mnohé z nich sa týkajú priamo alebo nepriamo morálky, je to Mikloškova výhoda.

Po druhé, jeho vlastenectvo. Rozdiel medzi Mikloškom a Slotom je najlepším príkladom rozdielu medzi patriotizmom a nacionalizmom, ako o ňom zvykol hovoriť Ján Pavol Veľký. A práve tento rozdiel je dnes opäť v politike dôležitý. Tak ako v minulosti sa Mikloško osvedčil, keď išlo o Židov, Nemcov či Čechov, dnes potrebujeme na čele štátu človeka, ktorý bude vedieť hovoriť s Maďarmi, Bruselom a našimi menšinami. Nie kvôli nim, ale nám samotným.

Po tretie, jeho ľudovosť. Nie Fico, ani Dzurinda, ale Mikloško je najľudovejším slovenským politikom. A myslím si, že v tom drží aj jeden rekord. Vo verejnom živote je od 80-tych rokov a za ten čas si podľa môjho presvedčenia tyká s najväčším počtom Slovákov, ako si kedy kto tykal.

Dalo by sa pokračovať a hovoriť napríklad o jeho charaktere. O tom, že jeho prejavy na výročia vzniku Československa, vzniku slovenského štátu či pádu komunizmu, by boli zážitkami a predávali by sa ako knihy. Alebo, že by to bol prezident, ktorého by pozývali rečniť aj do susedných parlamentov a udeľovali by mu čestné doktoráty. Bol by to prosto iný prezident, než sme si zvykli.

Mikloško je mužom najlepších slovenských tradícii a popri tom stále dokáže prekvapiť. Ak toto nie sú prezidentské cnosti, tak potom nič.

Jaroslav Daniška, redaktor týždenníka .týždeň a revue Impulz

Pápayová: Mikloško nemusel prevrátiť kabát

Koľkokrát sme na Slovensku svedkami toho, že ľudia, zvlášť tí, ktorí pôsobia vo verejnom živote musia na ospravedlnenie svojej minulosti kľukato a rozporne odpovedať, až sa napokon nájdu pri vete „Taká bola doba“ alebo „Tak to robil každý.“

František Mikloško to na rozdiel od mnohých prezidentov našej krátkej éry samostatnosti robiť nemusí. Nemusel prevrátiť kabát, vymeniť slovník a zameniť ľudí, s ktorými sa stýkal.

Budem voliť Františka Mikloška pretože viem, že keď sa v zložitej dobe komunizmu neváhal postaviť na stranu pravdy a zdravého rozumu, urobí to aj dnes. Budem voliť Františka Mikloška pretože viem, že doba ani politický režim nezmení jeho schopnosť zachovať sa podľa svojho vedomia a svedomia.

Lucia Pápayová, právnička

Komár: Jedine Mikloško stojí za voľbu

Voliť, či nevoliť Fera Mikloška?
Keď sa tak pozerám na plejádu prezidentských kandidátov, nemám inú možnosť. Nemám prečo dôverovať Gašparovičovi, nemám prečo dať na sladké reči Radičovej, či nejasnej a ťažko odhadnutelnej Martinákovej. Mám úctu k profesorovi Melníkovi, no jeho vyjadrenia či osobný prejav je natoľko nevýrazný, že si ho neviem predstaviť ako prezidenta. O Dagmar Bólovej neviem takmer nič, iba to že je to komunista telom i dušou a to v zásade odmietam.

Tak koho mám voliť? Koho teda? Vychádza mi jedine Mikloško, jedine on má morálne právo byť prezidentom, prezidentom, ktorý náš národ posunie niekam ďalej, posunie to naše Slovensko, ktoré isto máme radi, ktorého sme súčasťou, ktoré je našim domovom. Volím preto človeka, čo za to stojí...

Martin Komár, študent

Biskup Andrej Imrich: Z viacerých možností vyberám tú najlepšiu

Volím Františka Mikloška.

Pretože nám ľuďom Pán Boh daroval rozum a svedomie, máme schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom a máme schopnosť poznať hierarchiu hodnôt.

V dnešnej dobe sme dosiahli neuveriteľný dar - slobodu. Neznamená to, že môžem konať ako sa mi zachce. Fyzicky to síce je možné, ale morálka to nedovoľuje. Morálka si vyžaduje tak zužitkovať slobodu, že z viacerých možností z vlastného rozhodnutia vyberám tú najlepšiu. V nijakom prípade sa nemám rozhodnúť pre to, čo je zlé, lebo by to bolo nemorálne, a to platí aj pri prezidentských voľbách a nielen pri nich, ale pri každých voľbách.

Z tohto pohľadu voľby nie sú lotériou, pri ktorej potrebujem vsadiť na toho, kto vyhrá. Mnohí ľudia, a to aj kresťania, si takto počínajú. Sledujú, aké preferencie majú jednotliví kandidáti a hlasujú za toho, kto má najväčšiu nádej na víťazstvo. To sú ťažkí hazardéri, lebo hazardujú s osudom vlasti. Kresťan sa má prihlásiť k nositeľovi kresťanských hodnôt aj vtedy, keď ich nositeľ nemá nádej na víťazstvo.

Spomedzi známych prezidentských kandidátov je v mojich očiach celoživotným nositeľom nielen kresťanských, ale aj ľudských hodnôt poslanec František Mikloško. Hlásil sa k nim aj vtedy, keď to bolo spojené s rizikom a obetou, preto mal odvahu v marci 1988 na seba vziať nepredvídateľné následky a zorganizovať pokojnú sviečkovú manifestáciu. Ku kresťanským hodnotám sa hlásil vtedy, keď bol na výslní, i vtedy, keď ním pohŕdali.

František Mikloško má zreteľnú kresťanskú i ľudskú identitu. Za svoje kresťanstvo sa nehanbí a má pritom v úcte všetkých slušných ľudí iných vyznaní, či ľudí bez vyznania. Je preto schopný prispieť k budovaniu spoločného dobra v multikulturálnej spoločnosti dnešného Slovenska i nášho spoločného Európskeho domu.

V dnešnom konzumnom spôsobe života veľmi bujnie naše sebectvo. Následkom sebectva sa presadzuje kultúra smrti, ktorá je hrozbou rozvinutej časti našej planéty, do ktorej patríme aj my. František Mikloško dal mnohokrát najavo, že je jednoznačným zástancom kultúry života.

Má v úcte dôstojnosť ľudskej osoby, preto sa zaradil medzi tých, čo presadzovali záruky slobody svedomia, aby nikto nikoho nemohol zákonom nútiť konať to, čo cíti ako zločin. Tým stratil politické pozície a dáva najavo, že to neľutuje. Dôstojnosť ľudskej osoby za to stojí.

Z jeho postojov cítiť, že chce, aby hospodársky i spoločenský život našej spoločnosti bol postavený na skale, teda na Božom zákone. Boží zákon je vpísaný do usporiadania prírody i do ľudského svedomia. Rešpekt voči Božiemu zákonu v prírode je odbornosť a rešpekt voči zákonu svedomia je morálka. Som pevne presvedčený, že sa bude snažiť o to, aby život v našej spoločnosti bol postavený na takých politických rozhodnutiach, ktoré sú v súlade s morálkou a odbornosťou.

Mnohí sa možno čudujú, prečo do toho ide, keď nemá takmer žiadnu nádej na víťazstvo. Som presvedčený, že kandiduje nie pre vidinu víťazstva, ale preto, aby kresťanom dal možnosť podporiť hodnoty, ktorých je nositeľom. Kresťanská odvaha je v tom, že kresťan sa nebojí prehry, nebojí sa odmietnutia, ale drží sa pravých hodnôt aj vtedy, keď nie sú v kurze, keď sa s nimi dožije iba prehry. Nedá sa hlásiť sa k víťaznému zmŕtvychvstalému Kristovi, keď sme sa nechceli k nemu prihlásiť vtedy, keď prehrával na krížovej ceste.

Z toho čo som uviedol mi vyplýva, že keď sa hlásim ku kresťanstvu, nekonal by som čestne, ak by som nositeľovi takých hodnôt nedal svoj hlas. Prihlásiť sa k nemu chcem, aj napriek tomu, že má veľmi malú nádej na víťazstvo. Mojou úlohou je podporovať kresťanské hodnoty a nehľadieť na to, či to prinesie víťazstvo alebo prehru. V tom sa bude skrývať aj moja odvaha. Jedno i druhé je totiž v rukách Božích.

Andrej Imrich, spišský pomocný biskup

Prečítajte si aj komentár Lukáša Krivošíka Biskup podporil Mikloška: Môže?

Svoju podporu Františkovi Mikloškovi už vyjadrili napr. PR manažérka Eva Forraiová-Güttlerová, spisovateľ Daniel Hevier, publicista Imrich Gazda a ďalší, pridajte sa aj vy a zašlite nám správu na volimfera@gmail.com. Ďakujeme!

Zásadné prejavy Františka Mikloška budú mať pointu

„Ak sa v tomto roku nepodarí vymeniť prezidenta, bolo by dobré zamyslieť sa aspoň nad výmenou prezidentských speechwriterov,“ napísal v hodnotení novoročného prejavu Ivana Gašparoviča vo svojej poznámke na portáli Postoy.sk Imrich Gazda. Obsadenie PR oddelenia však od nás voličov nezávisí – kým obsadenie prezidentskej pracovne áno.

Imrich Gazda porovnal novoročné prejavy Ivana Gašparoviča a Václava Klausa a všimol si nielen výrazný rozdiel v schopnosti vyjadriť sa štruktúrovane, vecne a výstižne vzhľadom na kľúčové témy, ale najmä „priepastný rozdiel medzi zmýšľaním oboch prezidentov“. Prejavilo sa to napríklad v postoji k štátu a jeho úlohe: „Kým Klaus vyzval, aby sa občania nespoliehali len na štát, ale prekonali vlastnú ľahostajnosť a pohodlnosť, Gašparovič hovoril o potrebe ‚zvýšiť nekompromisnosť a angažovanosť štátu‘.“ Náš prezident tak zahral na ľudovú strunu, národ však od svojho zástupcu očakáva – ako to v príspevku na tomto blogu napísal Anton Ziolkovský – „viac ako len účasť na otváraní jarmokov a sociálnu agentu“.

Odkazy Ivana Gašparoviča na duchovno („Boh daj šťastia tejto zemi. Žehnaj Slovensku...“, zmienka o betlehemskom svetle a o modlitbe za Slovensko) zapadali síce podľa Imricha Gazdu do sladkej vianočnej atmosféry, „ale z úst bývalého komunistu a posluhovača Vladimíra Mečiara zneli pokrytecky a neadekvátne“. Tento rok máme šancu nielen vymeniť prezidenta, ale zvoliť si takého, ktorý nebude musieť obliekať obrátený kabát. Voľme Fera!

František Mikloško si zaslúži podporu

Pavol Hrušovský, predseda KDH, v rozhovore pre agentúru SITA hovorí: "Prezident by mal byť morálnym imperatívom pre verejnosť a mal by zastávať hodnoty strán, ktoré ho odporúčajú voliť. Odporúčame členskej základni voliť Ivetu Radičovú, ale je na rozhodnutí každého, ako posúdi všetky postoje ktoréhokoľvek kandidáta."

Dodáva však aj to, že F. Mikloško mal možnosť kandidovať za KDH ešte kým bol jeho členom, ale odmietol to, preto ho jeho terajšia kandidatúra prekvapuje. Pán Hrušovský by však nemal zabúdať, aká bola situácia v strane, teda že F. Mikloško bol v posledných rokoch pre rozpory odsunutý úplne na okraj, na kongresoch bol členmi KDH dokonca vypískaný a pre kritiku vedenia bola na neho a V. Palka podaná žiadosť na disciplinárne konanie. Kandidovať za prezidenta v takejto situácii by bolo nereálne. F. Mikloško zostal napriek odporu mnohých verný svojim hodnotám, je veľmi dobrým kresťanským kandidátom aj človekom so skutočnými ideálmi Novembra, skúsený rokmi dobrej služby v politike aj schopný hľadieť do budúcnosti, preto si zaslúži našu podporu.

Lukáš Obšitník

člen kampane Volím Fera!

Ziolkovský: Volím Mikloška - volím život

Kresťanská demokracia mi bola vždy blízka. Avšak ľahkovážne rozhodnutie KDH podporiť v prezidentských voľbách Ivetu Radičovú s liberálnymi postojmi k interrupciám (tá za ich podporu nezaplatí nijakú cenu) ma postavilo pred neriešiteľnú dilemu. Zažil som predchádzajúce prezidentské voľby a vždy sme hlasovali proti niekomu. Tentoraz chcem už v prvom kole hlasovať za niečo.

Od budúceho prezidenta okrem samozrejmej slušnosti a čistého štítu očakávam aj konzervatívne postoje v otázkach ochrany života od počatia po prirodzenú smrť. Očakávam viac, ako len účasť na otváraní jarmokov a sociálnu agendu. Ochrana života, inštitútu rodiny a manželstva i náboženskej slobody; toto sú tri kľúčové kritériá, podľa ktorých posudzujem vhodnosť prezidentského kandidáta. Som presvedčený, že zo známych uchádzačov o post hlavy štátu má k týmto hodnotám najbližšie František Mikloško.

Aj keď jeho odchod z KDH považujem za chybu, vážim si jeho ľudské, občianske i kresťanské postoje. Viem, že si môj hlas v prvom kole zaslúži. A zo srdca si želám, aby tých, čo ho budú voliť, bolo čo najviac.

Anton Ziolkovský, katolícky kňaz