Biskup sa vyjadruje ako biskup, teda pastier ukazujúci veriacim cestu a smer, keď ide o otázky viery a mravov. Inak sa vyjadruje ako súkromná osoba: v prípade odporúčania Felicie pred Thaliou ako šofér, v prípade prezidentských volieb ako občan volič. Na to i ono má právo. Tak znie základná téza, v cirkvi všeobecne prijímaná. Pred zajtrajšími prezidentskými voľbami však medzi slovenskými biskupmi nastala všeobecná nezhoda, čo je to otázka mravov, morálky. Jej výsledkom bola všeobecná zhoda o nezhode, a teda jednohlasné rozhodnutie nevydať žiadne usmernenie pre kresťanských voličov. Vzišlo z plenárneho zasadnutia KBS na Donovaloch víkend pred voľbami.
Čo je to otázka morálky? Zadefinoval ju spišský pomocný biskup Andrej Imrich v článku, ktorý publikoval na webovskej stránke Volím Fera! „Rešpekt voči Božiemu zákonu v prírode je odbornosť a rešpekt voči zákonu svedomia je morálka.“ Biskup Imrich rozlíšil medzi kandidátmi na prezidenta len jedného, ktorý sa stotožňuje s prirodzeným Božím zákonom nepodliehajúcim žiadnej spoločenskej dohode, a preto považoval za otázku svojho svedomia verejne sa k nemu prihlásiť. Odsúdil pritom každé špekulovanie nad preferenciami a zvoliteľnosťou: „Morálka si vyžaduje tak zužitkovať slobodu, že z viacerých možností z vlastného rozhodnutia vyberám tú najlepšiu. V nijakom prípade sa nemám rozhodnúť pre to, čo je zlé, lebo by to bolo nemorálne.“
Prešovský arcibiskup Ján Babjak sa vo svojom vyhlásení čítanom týždeň pred voľbami vo všetkých chrámoch Prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupstva tiež odvolal na svoje svedomie. A tiež apeloval na svojich veriacich, aby volili bez ohľadu na medializované preferencie. „Ako Kristovi učeníci máme iba jedinú možnosť, ktorá nezaťaží naše svedomie,“ napísal, pričom sa priamo odvolal na „morálne učenie Katolíckej cirkvi“. Na dôkaz zacitoval katechizmus: „Je úlohou Cirkvi vždy a všade ohlasovať morálne zásady, aj čo sa týka sociálneho poriadku, a takisto vynášať úsudok o akýchkoľvek ľudských skutočnostiach, pokiaľ to vyžadujú základné práva ľudskej osoby alebo spása duší.“ Aj arcibiskup Babjak rozoznal medzi kandidátmi práve jedného morálne prijateľného a verejne oznámil svojim veriacim jeho meno.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž vo svojej pamätnej kázni o morálnom relativizme vychádzajúcej z „hrozného“ výroku Ivety Radičovej tiež nehovoril o ničom inom ako o morálke. Plamennými slovami vyvracal slová, že „to, čo je morálne alebo nemorálne v spoločnosti, to je vec spoločenskej dohody tej-ktorej spoločnosti“ a upozorňoval na nemennosť Božieho zákona. Ak sa dnes hovorí, že medzi R. Balážom a I. Radičovou nie je žiaden spor, ide o číre klamstvo účelovo prezentujúce výrok z dielne predvolebného PR tímu ako zhodný výrok oboch strán.
Zvyšní slovenskí biskupi (s výnimkou spišského biskupa Františka Tondru, ktorý podporil list siedmich bratislavských kňazov adresovaný KDH) asi nepovažujú tieto prezidentské voľby za otázku morálky. A tak kým jedna skupina v biskupskom spoločenstve volá do sveta, že „nemôže mlčať“ (arcibiskup Babjak), druhá považuje mlčanie za najvhodnejší postoj v tejto „napätej situácii“ (biskup Marián Chovanec na tlačovej besede po plenárnom zasadnutí KBS). Ktorá skupina je presvedčivejšia?
Tá druhá vychádza z tradičného cirkevného úsilia o prezieravosť a múdrosť. Jeho súčasťou je napríklad zásada nikdy nemenovať, ale hovoriť iba o princípoch. V danej situácii však z rozhodnutia biskupov trčí aj absencia názoru, resp. názor, že v ponuke prezidentských kandidátov nie je ani jeden vyhovujúci. Hovorca KBS Jozef Kováčik v Katolíckych novinách napísal, že „Katolícka cirkev nemá jediného kandidáta“. Dvojznačný výrok (žiadneho – alebo nie iba jedného?) spresnil na rôznych fórach, kde prezentoval svoje osobné presvedčenie, že František Mikloško nemá potrebný prezidentský formát, a preto katolík tentoraz nemá kandidáta. Hovorca má ako vševediaci mediálny odborník v biskupskej konferencii už od čias Mariána Gavendu veľmi silné slovo a vplyv. Keď však jeho názory opakujú morálne autority s biskupským svätením, veriaci ostávajú zmätení. Tí, ktorí chcú byť múdri a prezieraví, im odrazu hovoria „neviem“, alebo aspoň „nepoviem“. Akoby hovorili „je mi to jedno“.
Druhá skupina biskupov vyjadrila svoje „viem“. V štýle, akým táto trojica zdôvodnila, prečo práve tieto prezidentské voľby nie sú len bezvýznamnou možnosťou vybrať si z viacerých modelov, ale morálnou otázkou s jediným riešením, cítiť múdrosť aj prezieravosť.
Ak vyjadriť sa za morálne hodnoty znamená vyjadriť sa za jediného konkrétneho kandidáta, nie je rozhodnutie radšej sa nevyjadriť prezieravé ani múdre. Ide o morálku.
Terézia Rončáková
Foto: Peter Zimen
Príspevky
